Stretnutie s Jaroslavom Spišiakom

Keby sa ma niekto pýtal, aké pozitívne momenty sa mi vybavia pri hodnotení Radičovej vlády, tak po takomto náročnom zadaní by som si vedel spomenúť max. na tri. Krajcerova oprava hradov, Kravčíkove hrádzky a Jaroslav Spišiak. Posledne menovaný plukovník Spišiak, bývalý prezident Policajného zboru, sa prišiel so svojimi životnými skúsenosťami s nami 11. apríla 2013 podeliť. 

Spišiak pôvodne študoval ChTF STU. Keďže však čakali dieťa a škola mu nepovolila odklad, musel po treťom ročníku ísť pracovať. Nosil kufre v hoteli. Koncom 80. tych rokov boli hotely hniezdom veksláctva. Toto mu nevoňalo. Bolo mu jasné, že „alebo budem ako oni kriminálnikom, alebo pôjdem za policajta„. Rozhodol sa. Začínal na najnižších pozíciách. Šancu na kariérny postup za komunistov ako nestraník nemal. Po Novembri 89 vyštudoval Akadémiu PZ a postupne sa dostával vyššie. Známy sa stal ako okresný šéf PZ v DS. Verejnosť si predovšetkým spomenie na brutálnu vraždu Pápayovcov. No tá bola len čerešničkou, po 90. tych rokoch ostalo v tomto okrese viac ako sto mŕtvol a viac ako sto nezvestných. „Dunajská možno bola v rámci Slovenska trochu špecifická počtom obetí mafiánskych vrážd, ale napríklad na Černákovo Brezno sa to nechytá„. Pápayovcov dali dole mocnejší chlapci, ktorí podľa Spišiaka mali kontakty na Rusov a operovali na Slovensku a v Maďarsku ako ich predvoj. „Pochytali sme ich. Jedni bývali v byte rovno podo mnou„. Zatkli, resp. sedí cca 50 ľudí z DS podsvetia. 

Úspech v DS sa stal kľúčom k Spišiakovmu postupu. Za Dzurindu (Palka) sa stal viceprezidentom PZ. Fico (Kaliňák) sa ho zbavil, odišiel robiť bezpečnosť do Slovnaftu. „Zabránili sme miliardovým podvodom„. Za Radičovej (Lipšica) sa do PZ vrátil. Ako prezident. Začal uskutočňovať svoju predstavu o reforme zboru, ktorou si mnohých policajtov pohneval, lebo od nich vyžadovala osobnú invenciu a rozmýšľanie. Ale aspoň sa pokúsil. Po tom, ako si Radičová rozbila vládu, Spišiaka Fico (Kaliňák) vyhodil opäť. „Máte to natrénované„, povedal Kaliňákovi pri podpise výpovede. Momentálne opäť pôsobí v Slovnafte. 

Hoci Spišiakova predstava o reforme polície nie je pre laika príliš zaujímavá vec, po jej pomerne obšírnom predstavení znie zrozumiteľne, teda hlavne pri dopravnej polícii vyzerá ako jediná možnosť. „Policajt nemá byť skrytý za križovatkou a vyskočiť iba vtedy, keď prejde vodič na červenú, aby ho pokutoval. Mal by byť viditeľný a stáť pred tou križovatkou„, vraví. Áno, znie to pekne, no realita je bohužiaľ iná a pri súčasnom vedení sa ani nič meniť nebude. 

Spišiak mi bol dlhodobo sympatický. Vo vinárni pri mušte moju impresiu len podporil. Jeden by neveril, že sa dá s vysokým policajtom tak zaujímavo diskutovať. Naďalej býva v Dunajskej Strede. V prípade potreby je pripravený sa do PZ vrátiť. 

Plepo

Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie