Vo štvrtok 25. 10. 2012 sme privítali na debate bývalého výborného futbalistu, odchovanca Žiliny, skvostného zakončovateľa (137 prvoligových gólov), právnika a momentálne trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Stanislava Grigu (1961). V skratke prebehol svoj život, futbalové úspechy, štúdium práva v Prahe, pôsobenie v Sparte a neskôr v zahraničí, právnickú kariéru a po nej opäť návrat k futbalu. Zaujímavé rozprávanie.
Spolu s bratom Dušanom vyrastali v Žiline, za ktorú hrali od detských po dospelácke mužstvá. Pri rozhodovaní kam ísť na vysokú školu padla voľba na telovýchovu v BA (preferovali to aj rodičia), no nezobrali ho („našťastie„, vraví), ale prijali ho do Prahy na právo a ako hráča do Sparty. Tu zažil svoje hviezdne futbalové roky. Množstvo gólov ho vynieslo do reprezentácie, za Československo odohral 34 zápasov, dal 8 gólov a zahral si v Taliansku na MS 1990 (spomínate si na jeho neuznaný regulárny gól a čo bolo po ňom?)
Po roku 1990 okúsil aj zahraničné ligy, no jeho zdravotný stav sa zhoršoval a nakoniec skončil „takmer ako invalid“ a ako pomerne mladý aktívnu kariéru uzavrel. Chvíľu pracoval ako právnik, no ako vraví „nebolo to pre mňa. Priveľmi som sa vcítil do pocitov ľudí, ktorých som zastupoval„. Dostal ponuku na pôsobenie v Žiline a keď im vypadol tréner, začal trénovať, hoci sa tomu sprvu bránil. Odštartoval však nástup žilinského futbalového úspechu. Ďalšie jeho klubové trénerské zastávky sú viac menej úspešné (Liberec, Senica, Trenčín…), snáď až na jeho návrat do Sparty (2005), ktorá však v tom čase „bola v rozvrate„.
Griga bol úspešný futbalista, no pozná aj viaceré tienisté stránky tohto chlebíčka. „Viete si predstaviť, aký je pre futbalistu problém zaradiť sa po skončení kariéry do života? Nie všetci sú do smrti zabezpečení (plat lepšieho prvoligového futbalistu u nás je podľa Grigu okolo 5000 € mesačne) a nie všetci môžu byť trénermi„, hodnotí.
V roku 2012 sa spolu s Michalom Hippom stal trénerom slovenskej reprezentácie. Sú priatelia a vychádzajú dobre. O svojich hviezdach v tíme vraví s rešpektom a uznaním. Je si vedomý, koho má v tíme („je radosť vidieť Hamšíka pri tréningu. Je to profík„…) a vie, že jeho hlavnou úlohou je hráčov naladiť na spoločnú vlnu pre národné mužstvo. Držíme mu palce!
A prečo sa medzinárodné zápasy okrem Interu a Žiliny (tam po pár prehrách vraj hráči veľmi hrať nechcú) nehrajú napr. v Trnave? „S Trnavou sa neráta, tam je pre reprezentáciu veľmi nežičlivé prostredie„. Hm…
Počas večera vo vinárni si dal len pohár vody a čaj. Športovec. „Ja som vlastne vždy chcel byť skôr telocvikár, než športový manager„, hodnotí svoju prácu. Na otázku, kde má tréner pri svojom častom putovaní domov, zamyslene odpovedá, že „to je problém“ a aj jeho manželstvo na to doplatilo. Momentálne žije Stano Griga v Bratislave.
Plepo