„Ktorý rád má Duch Svätý SJ, najradšej?“ Debata s dekanom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity ThLic. Milošom Lichnerom, SJ.

Pred rokom sme mali možnosť v Ivanke pri Dunaji v prítomnosti skvelého Bernarda Mišoviča SJ diskutovať o histórii Spoločnosti Ježišovej vo svete a predovšetkým na Slovensku, nakoľko si jezuiti pripomínali 450. výročie príchodu do Uhorska – do Trnavy. Teraz sme medzi nami privítali ďalšieho zaujímavého muža – dekana Teologickej fakulty Trnavskej univerzity ThLic. Miloša Lichnera SJ (1971), ktorý prednedávnom obhájil na Centre Sevres v Paríži doktorát z teológie.

Spolkový štvrtok sme začali svätou omšou v kaplnke na Aloisiane pri Primaciálnom paláci, ktorú d.p. Lichner obetoval za členov spolku Istropolitan, našich rodinných príslušníkov a priateľov. Po skončení sme sa presunuli na debatu. V úvode nám náš hosť pripomenul základné fakty zo života sv. Ignáca, zo začiatkov rehole a priblížil nám pôsobenie jezuitov po celom svete (zaujímavý exkurz o histórii „jezuitského štátu“ v Paraguaji v 17. a 18 storočí). Pápež posiela jezuitov na miesta, ktoré sú akosi „na okraji záujmu“. U jezuitov je pravidlom, že okrem teológie by mali byť vzdelaní aj v inom odbore (napr. Miloš Lichner je historik). Je to dobré, lebo často mladí duchovní, ktorí skončia jednu zo 7 (!!!) slovenských teológií, nie sú veru žiadne intelektuálne esá. (BTW, podľa ARRA je teológia, ktorej šéfuje Lichner, po Evanjelickej UK najlepšia. Hádam s tým jezuiti niečo spravia :-)). 

Hlavným jezuitským heslom je Ad maiorem Dei gloriam. Týmto sa vo svojom živote riadil aj pozoruhodný kňaz – matematik Michal Kumorovitz SJ, ktorého život nám na záver obohacujúceho večierka Miloš Lichner priblížil. 

Plepo

(Visited 382 times, 1 visits today)

Stalo sa...

25. 6. 1932

V Trenčianskych Tepliciach sa v dňoch 25. a 26. 6. 1932 konal Kongres mladej slovenskej generácie. Zúčastnilo sa na ňom asi päťsto osôb z celého spektra politických strán a ideologických zameraní. V intenzívnych debatách o stave Slovenska prejavila väčšina prítomných nespokojnosť s vládnym režimom, dožadovala sa rešpektovania demokratických zásad a etických noriem v politike a jednohlasne vyslovila presvedčenie, že Slováci sú samobytný národ, ktorý má právo na politickú, kultúrnu i hospodársku autonómiu v zmysle federatívneho usporiadania spoločného štátu s českým národom.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo