Pred rokom sme mali možnosť v Ivanke pri Dunaji v prítomnosti skvelého Bernarda Mišoviča SJ diskutovať o histórii Spoločnosti Ježišovej vo svete a predovšetkým na Slovensku, nakoľko si jezuiti pripomínali 450. výročie príchodu do Uhorska – do Trnavy. Teraz sme medzi nami privítali ďalšieho zaujímavého muža – dekana Teologickej fakulty Trnavskej univerzity ThLic. Miloša Lichnera SJ (1971), ktorý prednedávnom obhájil na Centre Sevres v Paríži doktorát z teológie.
Spolkový štvrtok sme začali svätou omšou v kaplnke na Aloisiane pri Primaciálnom paláci, ktorú d.p. Lichner obetoval za členov spolku Istropolitan, našich rodinných príslušníkov a priateľov. Po skončení sme sa presunuli na debatu. V úvode nám náš hosť pripomenul základné fakty zo života sv. Ignáca, zo začiatkov rehole a priblížil nám pôsobenie jezuitov po celom svete (zaujímavý exkurz o histórii „jezuitského štátu“ v Paraguaji v 17. a 18 storočí). Pápež posiela jezuitov na miesta, ktoré sú akosi „na okraji záujmu“. U jezuitov je pravidlom, že okrem teológie by mali byť vzdelaní aj v inom odbore (napr. Miloš Lichner je historik). Je to dobré, lebo často mladí duchovní, ktorí skončia jednu zo 7 (!!!) slovenských teológií, nie sú veru žiadne intelektuálne esá. (BTW, podľa ARRA je teológia, ktorej šéfuje Lichner, po Evanjelickej UK najlepšia. Hádam s tým jezuiti niečo spravia :-)).
Hlavným jezuitským heslom je Ad maiorem Dei gloriam. Týmto sa vo svojom živote riadil aj pozoruhodný kňaz – matematik Michal Kumorovitz SJ, ktorého život nám na záver obohacujúceho večierka Miloš Lichner priblížil.
Plepo
Musim uz niekedy zajst do kostola
Jezuiti boli vzdy v podstate jedina katolicka konkurencia protestantom co sa tyka vzdelavacej politiky aktivty a aj vysledkov :-).