Korupcia cez stáročia. Debata s historikmi Vörösom a Šoltésom

Korupcia je vnímaná ako zlo, ktoré akosi automaticky patrí ku štátu. Aj nedávne protesty „gorila“ mali predovšetkým antikorupčný náboj. Obohacovanie sa politikov a úradníkov na úkor „spoločného dobra“ však nie je nový fenomén. Dá sa sledovať hlboko do histórie. Veď keby Židia na púšti boli národom bez túžby jednotlivca mať viac ako má iný a nemali snahu dosiahnuť to akýmkoľvek spôsobom, nemusel by Mojžiš zniesť zo Sinaja tabule s „Nepokradneš“ a „Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho“. Ako to s korupciou vyzeralo v našom stredoeurópskom priestore, nám prišli porozprávať historici a zostavovatelia výborného monotematického čísla o korupcii časopisu Forum Historiae Mgr. Peter Šoltés, PhD. a Mgr. László Vörös, PhD. A boli obaja výborní.

Sústredili sme sa na problémy súvisiace s korupciou predovšetkým po Jozefovi II, keď sa postupne začína budovať moderný štát, ako ho poznáme dnes. V 19. storočí sa krok za krokom z korupčného správania začína stávať problém, na ktorý sa musí upozorňovať. Predovšetkým volebná korupcia bola stálou súčasťou hlasovaní a tí, ktorí mali volebné právo, ju často priam vyžadovali. Presný popis stavu nám zaznamenal Ján Kalinčiak v diele Reštavrácia. Po prvej svetovej vojne a vzniku demokratickej ČSR sa niektoré veci zmenili, no korupcia nabrala iné podoby a nevyhli sa jej ani najvyšší činitelia T.G. Masaryk a Milan Hodža. Hodža však údajne vedel držať „oligarchiu“ na uzde („za gule“, povedal Vörös). Janko Jesenský, ktorý osobne mal tiež kadečo za ušami, stav pekne popísal v  Demokratoch.

Čiernym svedomím Slovenského štátu bola nemorálna arizácia. Pri nej sa kadekomu kadečo lepilo na prsty. Komunisti sa s majetkom blížneho tiež veľmi nepárali, kolektivizácia bola brutálny spôsob zmeny vlastníckych pomerov. Heslo „kto nekradne, okráda rodinu“ zas dokonale charakterizuje normalizáciu. A čo 23 rokov po Novembri? Škoda reči. Je to stále s nami. Ale snáď sme na tento problém citlivejší, ako boli naši predkovia. No historici varujú aj pred iným. Dnešné štandardy nesmieme automaticky navliekať na minulosť. 

Skvelý večierok! A oplatí sa veru prečítať si Forum Historiae. Kadečo sa tam nájde. 

Plepo

(Visited 93 times, 1 visits today)

Stalo sa...

10. 4. 1913

V polovici apríla 1913 obhájila na parížskej Sorbonne dizertačnú prácu 'Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti' Helena Turcerová (27) a ako prvá Slovenka na tejto škole bola promovaná za doktorku. Jej práca vyšla v roku 1913 aj tlačou. Neskôr pôsobila na Slovensku v Dolnom Kubine, Kežmarku a Bratislave. Venovala sa prekladateľskej činnosti, preložila 26 väčších prác. Zomrela v roku 1964 v Bratislave.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo