Preskočiť na obsah

Hlavné príčiny finančnej krízy. Debata so Zsoltom Gálom

Zsolty Gál z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK je zaujímavý, príjemný a usmievavý „týpek“. Po štúdiu politológie pokračoval ekonómiou v Budapešti. Ako vzdelaný pravicovo a konzervatívne zameraný človek vie skvelo porovnať SK a HU pomery a debata s ním na tieto témy, očistená od nacionalistického či politického balastu, je zážitkom (Orbána za Ficovho bratranca považoval už veľmi dávno). Vo štvrok 24.11.2011 sme sa však venovali iným problémom. Takým, ktoré trápia globálne celý svet. A to príčinám finančnej krízy. Od krachu hypotekárnych domov v USA, ktoré poskytovali úvery „mirnix dirnix“ sa kríza presunula aj na iné finančné inštitúcie, neskôr na meny a momentálne vidíme jej pokračovanie v kríze dlhovej. Zsolty na túto tému napísal knihu „The 2007-2009 Financial Crisis – What Went Wrong and What Went Different?“, ktorá by mala vyjsť na budúci rok. Pre „úvod“ do problematiky však určite poslúži „kratší“  (89 stranový) working paper, pripravený pre Centrum excelentnosti pre spoločenské inovácie UK, ktorý prinášame s láskavým povolením autora nižšie.  

CESI UK Working Paper_The 2007-2009 Financial Crisis – What Went Wrong and What Went Different_Zsolt Gál

(Visited 588 times, 1 visits today)

2 názory na “Hlavné príčiny finančnej krízy. Debata so Zsoltom Gálom”

  1. A ešte jedna OTÁZKA a Zsoltova ODPOVEĎ:

    OTÁZKA J.K.:
    HDP Slovenska je nad 70% Europ.unie .Preco nemame platy na urovni aspon 50% EU? Je to preto, lebo – a to drvivá väčšina občanov Slovenska nevie- z ročného HDP vytvoreného na Slovensku ostáva na Slovensku podľa údajov Eurostatu len cca 37 % (ostatná časť putuje zahraničným vlastníkom-akcionárom v podobe dividend a pod. a Slovensko je v tomto rozhodujúcom ukazovateli až na 126. mieste vo svete – za takými krajinami ako Senegal…….ale o tomto ani vláda ani Miklož ani médiá neinformujú !!!….prečo asi ????

    ODPOVEĎ Zsolt:
    Všeobecne je to trošku také hrušká s jablkami, resp. Rádio Jerevan, je na tom veľa pravdy, len takto dokopy to nesedí vôbec.

    Najprv HDP. Zjednodušene to sú všetky tovary a služby (resp. ich peňažná hodnota), čo Slovensko za rok vyrobí. Je to cca 70 miliárd € v tomto roku. HDP celej EÚ-27 je niekde nad 12 tisíc miliárd (podiel Slovenska je niekde pod 1%). Samozrejme mysleli asi HDP na hlavu, ako percent z priemeru európskeho (teda dvadsatsedmičky) – a to je už prepočítané na základe parity kúpnej sily (zohľadňuje sa – vyššia – kúpna sila peňazí na Slovensku, než priemer).

    Čiže HDP na hlavu (prepočítané paritou kúpnej sily) naozaj bolo na Slovensku 74% priemeru EÚ-27 (pozor, je to priemer všetkých, čiže nie len „bohatých“ západných krajín, ale aj Rumunska + Bulharska a ostatných nových členov). – údaje Eurostatu.

    S týmy platmi je to oveľa komplikovanejšie, ale približne sedí, že priemerné mzdy sú pod 50% priemeru. Ja som narýchlo našiel údaj, priemer EÚ-27 32 tisiíc, Slovensko 8,4 tisíc, čiže cca tretina. (iba mzdy v priemysle a službách, podniky nad 10 zamestnancov, iba plné úväzky boli porovnané).

    Prečo ten rozdiel?
    1. HDP na hlavu bolo prepočítané paritou kúpnej sily (Purchasing Power Parity), mzdy nie. Pre lepšie porovnanie by sme mali mať porovnateľné veci, teda obidva prepočítané cez PPP, alebo ani jedno. HDP na hlavu by bez prepočtu PPP bolo nižšie , než 74%, skôr okolo 50%. Mzdy by boli zase vyššie cez PPP – lebo ich vyššia kúpna sila na Slovensku (mnohé služby sú lacnejšie než priemer, tovary nie).
    2. Pri mzdách treba zohľadniť aj produktivitu práce: zjednodušene, aká je priemerná hodnota vyrobená jedným robotníkom za hodinu práce (napríklad). Tá bude minimálne o štvrtinu nižšia, než priemer EÚ.
    3. Treba zohľadniť aj iné faktory, napr. miera zamestnanosti (koľko ľudí naozaj pracuje v krajine: na Slovensku je to cca 60% z ľudí v aktívnom veku – 14 až 64 rokov – priemer EÚ-27 je vyšší).

    Pri zohľadnení týchto vecí rozdiel medzi HDP na hlavu (ako % priemeru EÚ) a priemernou mzdou (opäť ako % priemeru EÚ) sa vyparí.

    Prečo je nesprávna odpoveď? („z ročného HDP vytvoreného na Slovensku ostáva na Slovensku podľa údajov Eurostatu len cca 37 % !!!!!!! ( ostatná časť putuje zahraničným vlastníkom-akcionárom v podobe dividend a pod. a Slovensko je v tomto rozhodujúcom ukazovateli až na 126. mieste vo svete – za takými krajinami ako Senegal…….ale o tomto ani vláda ani Miklož ani médiá neinformujú !!!….prečo asi ????“)

    Sú tu dopletené viaceré veci, HDP, medzinárodný obchod, obrat, zisky a dividendy. HDP krajiny sa jednoducho nerovná ani s obratom (príjmami) firiem, a už vonkoncom nie s ich ziskom.
    1. V skutočnosti viac ako 85% HDP Slovenska putuje za hranice (z toho drvivá väčšina na trhy EÚ), to je export tovarov a služieb (máme podobný podiel aj čo sa týka importu), jednoducho patríme medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta. To ale znamená, že tie tovary a služby vyvážame a dovážame, zinkasujeme za to peniaze/platíme za nich. Nič viac, nič menej. (Mimochodom bez tohto exportu by sme boli na mizine, kde by sme predali 800 tisíc áut alebo 12 miliónov LCD televízorov a monitorov za rok? Na Slovensku? Mohli by sme to celé pekne zabaliť bez medzinárodného obchodu.)
    2. čo sa týka ziskov podnikov – vzhľadom na to, že drvivá väčšina z nich je v zahraničnom vlastníctve – je celkom možné, že cca 60% z nich končí v zahraničí vo forme dividend. (To je ale 60% všetkých firemných ziskov na Slovensku, a nie HDP pre boha – to by sme mali takto „vyviesť“ kapitál v hodnote viac ako 40 miliárd eur! za rok, keby to bolo HDP).
    3. Keď sa to týka ziskov – čo je veľmi pravdepodobné – treba podčiarknuť, že akcionári majú plné právo ich voľne využívať. Už zaplatili za inputy (tovarov), zaplatili svojich pracovníkov (vrátane daní a odvodov), potom mali zisk (z toho pekne zaplatili daň z príjmu právnických osôb) a potom z tohto zisku po zdanení odvádzajú spomínaných 60% (okrem toho v EÚ je voľný pohyb kapitálu, čiže tomu sa ani nedá zabrániť, v slušnej trhovej ekonomike by sa ani nemalo, alebo potom trestajme, zakážme zisk a budujme socializmus). a ešte treba brať do úvahy aj to, že tieto firmy koľko predtým na Slovensku preinvestovali (resp. koľko ďalších investícií prinesú).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *