Debata s prof. Ladislavom Kováčom

Vo štvrtok 20.10.2011 sme mali tú česť privítať jedného z najoriginálnejších slovenských vedcov, biochemika Ladislava Kováča. Diskutovať s človekom, ktorý síce rozpráva tichým hlasom, no o to zaujímavejšie, je veľmi obohacujúce. Počas takmer troch hodín nám pán profesor priblížil svoj život, prácu, ministrovanie, knihy, texty a názory. Tak nech sa páči, tu je taký skratkovitý „výcuc“ z príjemného večera:

Ladislav Kováč sa narodil v roku 1932 v Závažnej Porube na Liptove. Priatelil sa aj so spolurodákom Milanom Rúfusom. Počas vojny v okolí ich dediny stál dva mesiace front a Rusi ich vyrabovali. Napriek tomu, že vtedy začal byť pomerne módny marxizmus, Kováč jeho jednoduchým návodom na šťastie nikdy neprepadol. Po vojne vyštudoval  v Prahe biochémiu a mal šťastie na kvalitných profesorov (o.i. Jaroslava Heyrovského). Po štúdiách sa vrátil na Slovensko a v Bratislave vybudoval uznávané biochemické pracovisko. No hoci bol nekomunista, boľševici ho po vpáde Rusov v 1968 aj s kolegami vyhodili. „Nie kvôli politike, ale pre obyčajnú ľudskú závisť“. Pár rokov pracoval v Pezinku v „blázinci“, neskôr v Ivanke p.D. na Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV. „Náš projekt sa volal zelená krava“. Bola to akási kamufláž pre pokračovanie jeho vedeckej činnosti s kvasinkami. Do bunky sa mali „nainštalovať“ chloroplasty, čím by krava energiu získavala zo Slnka. „Komunisti nám to zožrali“, usmieva sa Kováč. Paradoxne dnes je táto téma opäť v hre.

V rýchlych Novembrových dňoch sa za VPN stal prvým postkomunistickým ministrom školstva („vôbec som nevedel, kde to ministerstvo je“) v Čičovej vláde „národného porozumenia“, po slobodných voľbách bol nakrátko (do júna 1990) aj v prvej Mečiarovej vláde, no rýchlo ho odhalil ako „blázna“. Ešte chvíľu bol veľvyslancom pri UNESCO v Paríži, ale potom politiku definitívne zavesil na kliniec, aby sa mohol venovať vede.

Okrem množstva vedeckých publikácií Kováč napísal aj pútavú knihu z jeho zážitkov zo ZSSR Kolieska na anjelovi  a skvostnú filozofickú prácu Prírodopis komunizmu. Jeho pohľad na komunizmus, ako na zločinecký experiment, je pohľadom biochemika, ktorý tento „pokus“ na ľuďoch vyhodnocuje. „Napísal som to po anglicky, no nikto to nechcel vydať, tak som si to preložil do slovenčiny“. Kniha si však rozhodne zaslúži aj anglickú verziu, pretože rozmýšľanie o komunizme týmto spôsobom je v každom prípade zaujímavé nóvum.

Kováč je autorom aj množstva populárnovedeckých textov s presahom do rôznych oblastí vedy, filozofie či histórie v rôznych časopisoch, viď napr. text o Štefánikovej smrti v .týždni. Odporúčam pozrieť si aj Kováčove eseje. „Chcem napísať ešte niečo o Ilkovičovi“, vraví akčný profesor (Ilkovič vraj doniesol svoju slávnu rovnicu Heyrovskému napísanú na lístku z električky).

Osobnosť profesora Ladislava Kováča je inšpiratívna. V kronike nám zanechal tento odkaz: „Bol to pre mňa veľkolepý zážitok. Držím palce vo vašej snahe humanizovať spoločnosť. Laco Kováč“ .

Plepo

Obrázok: Pravda

(Visited 439 times, 1 visits today)

Stalo sa...

11. 4. 1901

Na porade vedenia SNS pod vedením Svetozára Hurbana Vajanského v Martine sa rozhodlo skoncovať s politikou 'pasívnej rezistencie' a vystúpiť aktívne v blížiacich sa voľbách. Rozhodnutie zúčastniť sa na voľbách vyvolalo v maďarských vládnucich vrstvách ostrú reakciu. Osobitne sa to prejavilo razantnými útokmi v maďarskej tlači.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo