„Utajený“ výstup Jána Čarnogurského ml. na Mount Everest

Jano „Johny“ Čarnogurský vystúpil na najvyššiu horu sveta – Mount Everest. So svojimi zážitkami z tejto dobrodružnej akcie sa s priateľmi zo spolku Istropolitan podelil medzi prvými. Pútavé rozprávanie podporil množstvom super fotiek. Športový horolezecký výkon, ktorý mal byť pôvodne iba trekovým výletom do Nepálu a o ktorom nevedela dopredu ani jeho najbližšia rodina, je obdivuhodný a jedinečný aj preto, že na Everest vystúpil prakticky bez aklimatizácie. Od príletu do Nepálu mu totiž výstup tzv. klasickou juhovýchodnou cestou trval iba 15 dní!

Z Káthmandu letel na známe horské letisko Lukla (2860 mnm) pomenované po Sirovi Edmundovi Hilarym a Šerpovi Tenzingovi Norgayovi. Odtiaľ sa vydal do základného tábora pod Everestom obchádzajúc (zľava) budhistické stúpy. Jediná „aklimatizácia“ sa mu naskytla v dedinke Namche Bazaar (3440 mnm), kde si spolu so sprievodcom urobili malý výlet. Po návrate do Namche Bazaaru pokračovali spolu s nosičom a „kuchárom“ v stúpaní do základného tábora (5380 mnm), ktorý má v sezóne celkom dobré zabezpečenie a dokonca aj vlastného „starostu“. Odtiaľ sa vydali hore cez nebezpečný a stále sa meniaci ľadopád Khumbu postupne do ďalších táborov. Zo štvrtého tábora pod Južným sedlom (7956 mnm) medzi Everestom a Lhotse, kde začína tzv. zóna smrti, vystúpil cez Hillaryho výšvih v sprievode dvoch nepálskych sprievodcov  Pur Bahadur Gurunga a Karna Bahadur Tamanga 19.mája 2011 na vrchol Mount Everestu (8848 mnm).  Pre jeho sprievodcov to bol prvý („kuchár“), resp. druhý výstup. Všetci traja lezci, (podobne ako drvivá väčšina ostatných, až na jedného mnícha) si v posledných úsekoch výstupu pomohli kyslíkom.  

Na vrchol najvyššiej hory sveta známej tiež ako Sagarmatha (nepálsky názov) či Čomolungma (čínsky názov) vyšiel ako siedmy Slovák (štvrtý žijúci) v histórii. Jano vďaka Bohu prežil, no tento jeho husársky kúsok zrejme ovplyvní jeho zdravie. Pri zostupe totiž utrpel omrzliny na pravej ruke (pri pokusoch o otvorenie zamrznutej fľaše s vodou, najdrahocennejším artiklom vo vysokých horách) a nohe. Preto ho zo základného tábora musel do nemocnice v Káthmandú transportovať vrtuľník („bol som samozrejme poistený„, hovorí). My všetci veríme, že následky tohoto tripu budú čo najmenšie.

Johny, ešte raz veľká gratulácia k nevšednému športovému úspechu a vďaka za pekný, aj keď prostredníctvom fotografií dosť mrazivý večer!

Ambro & Plepo

Obrázky: Archív J. Čarnogurský ml.

Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie