Preč so serúcim koňom z Hradu!

Prečo treba Kulichovo „dielo“ Svätopluk a jeho hrozný podstavec v každom prípade odstrániť z nádvoria bratislavského Hradu? Tu je sedem dôvodov: 1. Estetické, 2. Kultúrno – historické, 3. Umelecké, 4. Politické, 6. Historicko – náboženské, 6. Bezpečnostné, 7. Národné

 

1. Z estetických dôvodov.

Je hnusný. Nielen pre absolútne nevyvážené proporcie tiel, nedokončenosť, ohryzený patyk v ruke sediaceho muža, megaguliská, anatomické nezrovnalosti, nehorázny podstavec s mytologizujúcim textom atď. No predovšetkým pre ten obrovský prúd hován a čriev rinúci sa z konského zadku, akože chvost, o ktorý sa celé „dielo“ opiera. To je úplná katastrofa! Okolostojaci zahraniční turisti pukajú od smiechu, všimnite si.

2. Z kultúrno – historických dôvodov.

Umiestnenie na nádvorí Hradu, kde z princípu svojho zmyslu nesmie byť postavené nič, je do očí bijúce a absurdné. Nádvorie je podstavcom, koňom a jazdcom úplne rozvrátené. Nehovoriac o narušenom pohľade na petržalskú stranu Dunaja.

3. Z umeleckých dôvodov.

„Dielo“ je okrem estetických a kultúrno-historických faux pas neudržateľné ani po umeleckej stránke. Je symbolom prekonaného tzv. „socialistického realizmu“, čo je pri pohľade na neho okamžite jasné. Hlavný socreal „umelec“ Kulich, člen ÚV KSS, ničiteľ skutočných talentov a przniteľ našich miest by mal byť ako veľmi pochybný autor pranierovaný a nie vyzdvihovaný.

4. Z politických dôvodov.

Svätopluk bol účelovo postavený na politickú zákazku strán (a politikov), ktoré sú postkomunistické, nacionalistické a mafiánske a teda nemajú miesto v modernej dobe. Tento predvolebný „guláš“ svoj účel splnil, teraz musí odísť.

5. Z historicko – náboženských dôvodov.

Svätopluk bol ten, kto bojoval so sv. Metodom (spolupatrónom Európy) a jeho žiakmi, teda s tradíciou, ku ktorej sa ako štát v Ústave hlásime. A nebojoval v rukavičkách. Postoj kardinála Korca, že socha bude „požehnaním pre Slovensko“, ktorou sa zastrešuje komunista (ateista) Fico, treba odmietnuť a snáď pripísať pokročilému veku kardinála. Socha už tak či tak NIE JE „požehnaním“, pretože už JE problémom a „rozdeľovníkom“ krajiny. Okrem toho samotná historicita Svätoplukovho „kraľovania“ je sporná. Nehovoriac o trápnych a ahistorických znakoch, ktoré socha a jej podstavec nesie (koruna, štít, meč, brnenie, text…).

6. Z bezpečnostných dôvodov.

Socha priťahuje záujem Kotlebu a jemu podobných. Bratislava naozaj nepotrebuje mať na Hrade miesto stretávania sa tupohlavcov mašírujúcich v uniformách pred japonskými turistami.

7. Z národných dôvodov.

Svätopluk nebol žiaden vzorný veľký uvedomelý Slovák, ako sa nám to snažia nahovoriť „historici“ typu Slota a Rydlo. Ak má tento národ byť rovným v rodine vyspelých národov, nesmie sa opierať o postavy typu Svätopluk či Jánošík, ale o žiarivejšie a civilizovanejšie vzory (napr. M. Bel, A.F. Kollár, A. Stodola, M.R. Štefánik, P.P.Gojdič… atď).

Čo treba spraviť? Sochu treba zložiť z podstavca a premiestniť napr. do areálu Hradu resp. podhradia bez podstavca, čo by, paradoxne, „dielu“ iba prospelo (jemnejší variant). Alebo, ideálne, roztaviť a vypísať súťaž na bronz, čo by bolo radikálnejšie, ale asi zmysluplnejšie riešenie nepodarku. Podstavec zrovnať zo zemou a nádvorie očistiť do pôvodnej podoby. A zabrániť, aby sa v budúcnosti mohli takto populisticky, ahistoricky, nevkusne a necitlivo przniť verejné priestory takého významu, ako Hrad.

Plepo

Foto: SME, Peter Procházka

Stalo sa...

24. 6. 1843

V Jasenovej na Orave sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, Štúrovho spolupracovníka, narodil Ivan Branislav Zoch, slovenský fyzik a polyhistor, národný buditeľ. Po skončení štúdia v r. 1866 bol zvolený za profesora na slovenské gymnázium v Revúcej. Už v prvom roku pobytu bol väznený maďarskými úradmi. V  roku 1869 mu vychádza prvá, priekopnícka slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: 'Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie'. 'Physika' má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré autor sám nakreslil. V r. 1873 vychádzajú ďalšie Zochove učebnice: 'Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy' a 'Počiatky názornej merby'. Kvôli príkoriu zo strany štátu odchádza do Chorvátska, kde prekladá Kukučínov 'Dom v stráni' do chorvátčiny. Najnáročnejším dielom Zocha je 'Enciklopedija hrvatska I. a II.'(vyše 600 strán), vydávaná v Osijeku v rokoch 1885– 1887. Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Zomrel 27. decembra 1921 v Modre.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie