Prierez pár veľkonočnými obradmi po Slovensku 2010

Skončili sa najväčšie kresťanské sviatky roka. Dovolím si ponúknuť malé, možno trochu kritické, osobné zhodnotenie mnou navštívených slávnostných obradov.

Na Zelený štvrtok som bol na sv. omši v Žiline na Vlčincoch. Kostol (od roku 1990 stále nedostavaný a veru žiadna architektonická nádhera, ale pri pohľade z Dubňa relatívne sa vynímajúci) bol plný (ako všetky chrámy, ktoré som navštívil). Mladý kňaz – farár sa trochu násilne pohyboval jak šaman z čierneho USA. Kázňou nezaujal asi nikoho, slabulinké. Nápad osadiť v kostole organ z Dómu sv. Martina z BA sa asi po známych veciach okolo otca arcibiskupa Jána neuskutoční. Ľudia z chrámu odchádzali okolo slabučkej busty Jána Pavla II. s nápisom „akad. sochár Ladislav Berák a Ing. Ján Slota“ usmievaví. Veľká časť z nich zatočila k sume hyperobchodov okolo. Kňaz umýval nohy v ornáte. Sv. prijímanie rozdávalo roztrasené chlapča, ktoré určite nemalo 18 ani zďaleka. Nevídané.

Na Veľký piatok som bol v Humennom v gotickom farskom kostole (nie náhodou najvýchodnejšia gotika vôbec?). Po „technickej“ stránke z miništrantského pohľadu boli obrady zvládnuté skvelo, dekan bol rozvážny a chvíľam umučenia Pána dal úctivú dôstojnosť. Spev bol však jeho veľkou slabinou, slová „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta…“ by bolo, pri nevládnutí spevu, asi lepšie recitovať. Chrám s vystavenými kostrovými pozostatkami sv. Bonifáca bol úplne plný, všetkých vekových kategórií primerane. Pašie štandard.

Na Bielu sobotu som navštívil príjemných saleziánov. Obrady „sfúkli“ rekordne za hodinu a pol. Dali set iba 4 čítaní (pre mňa bolo sklamaním nezaradenie začiatku Genesis). Veľmi slabý bol prednes nádherného textu „Zaplesaj, nebeský chór anjelov, zaplesajte, oslávení v nebi. Zaraduj sa, Zem, zaplavená toľkým jasom, lebo svetlo večného Kráľa vymanilo ťa z moci temnôt.“. Platí, že keď spievať neviem, radšej alebo prečítam, alebo dám šancu výbornej mládežníckej kapele (čo dokázala v iných častiach omše). Stihol som si prečítať aj celkom vydarené dielko Jozefa Luscoňa, SDB: A tak klopem na nebeskú bránu, spovedné zrkadlo určené predovšetkým mladým. Pozitívom v humenských chrámoch (a u saleziánov špeciálne) sú priam zástupy miništrantov od útleho detstva. Nasledovníci Don Bosca sú obohatením každého miesta, kde prídu. Obrady v meste začínali v rovnakom čase – o 19.30. Ako sa postupne končili, tak sa plné humenské krčmy ešte viac zapĺňali.

Slávnostnú nedeľnú sv. omšu o 9.00 vo farskom gotickom chráme slúžil kaplán, zvládol to veľmi dobre, aj kázeň mohla zaujať. Pekný náboženský zážitok. Cca hodina dvadsať.

Posviacanie jedál v gréckokatolíckej cerkvi vo Volici nasledovalo po obradoch vzkriesenia. Má svoje sympatické, povedzme etnofolklórne zaujímavosti. Susedia z obce si svorne vedľa seba porozkladajú košíky s „hrudkami“, šunkou, klobásami, vajíčkami, soľou a maslom (pribúdajú aj kindervajca, klobásy sú dosť košík od košíka podobné, tip na PL), ktoré mladý sympatický „pip“ posväcuje riadnou dávkou vody. Ľudia sa bavia, pretože domov sa chodí z celého sveta na sviatky a je si čo povedať. Cerkev je obkolesená cintorínom s náhrobkami popísanými naopak, ako všade inde (k hrobu sa postavíš tvárou k náhrobnému kameňu a samotný hrob je za ním). Priestor okolo chrámu bol zaplnený početne cca pol dedinou rátajúc na počet obyvateľov (odhad). Dušu kresťana naplní spokojnosťou mnohokrát opakovaný fajn nápev „Christos voskrese iz mertvych, smertiju smert poprav, I suscym vo hrob’ich zivot daravav“. Priestor interiéru (ikonostas…) aj exteriéru cerkvi spolu s náboženskými úkonmi poskytol ozajstný duchovný aj kultúrny zážitok. (Neskôr som na smetisku pri Laborci našiel kamenný cca 60 kg kríž, pravdepodobne vyhodený pri prerábaní nejakého hrobu. Kríž som vzal. Bolo by ho ideálne osadiť na mieste pádu lietadla na Sakrakopci nad Račou, kde v r. 1966 zahynulo 82 ľudí, o čom sme sa v našom spolku už dávnejšie bavili).

Šibačkový pondelok vo farskom humenskom kostole o 9.00. Na prekvapenie veľa ľudí. Na záver náznaky vtipkovania, odmenené úsmevmi.

Veľmi príjemná, osviežujúca Veľká noc.

Christos voskres! Voistinu voskres!

Plepo

(Visited 156 times, 1 visits today)

Stalo sa...

11. 4. 1901

Na porade vedenia SNS pod vedením Svetozára Hurbana Vajanského v Martine sa rozhodlo skoncovať s politikou 'pasívnej rezistencie' a vystúpiť aktívne v blížiacich sa voľbách. Rozhodnutie zúčastniť sa na voľbách vyvolalo v maďarských vládnucich vrstvách ostrú reakciu. Osobitne sa to prejavilo razantnými útokmi v maďarskej tlači.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo