S Martinom Mojžišom o fyzike a vzdelávaní

Vo štvrtok 11.marca sme sa v priestoroch Moravskej vinárne (ktorá sa pomaly stave naším domovským prístavom) stretli s fyzikom, vysokoškolským pedagógom a prispievateľom do .týždňa doc. RNDr. Martinom Mojžišom, CSc. Debatu sme začali pri olympiáde, odkiaľ M.Mojžiš písal hokejové reportáže do .týždňa. Podelil sa s nami okrem iného aj o svoje impresie z repredomu vo Vancouveri – e-mailový poplach bol podľa neho trochu nedorozumením.  

Od športu sme sa dostali k fyzike – pristavili sme sa najmä pri CERN-e, rozprávali sme o tom, prečo musí byť taký veľký, čo sa v ňom vlastne zráža a na čo je to celé vlastne dobré . Úžasné na fyzike je to, že vie na základe výpočtov predpovedať, že niečo existuje, hoci  to ešte nebolo experimentom pozorované – v prípade CERN-u je to Higgsov bozón, ktorý nám ako jediná častica chýba do skladačky, aby sme si (aspoň na nejaký čas) mohli povedať , že svetu “dosť dobre rozumieme”, alebo aspoň “rozumieme, čomu ešte nerozumieme”.

Čo robí fyziku takou neobľúbenou? M. Mojžiš tvrdí, že je to tým, že sa vyučuje ako “hľadanie odpovedí na otázky, ktoré nikto nikdy nepoložil.”  Čo je samozrejme škoda, pretože fyzika obsahuje takmer nekonečne veľa zaujímavých otázok aj pre deti, akurát sa tieto otázky musia položiť správnym spôsobom, aby deti zaujal. Samozrejme, musia na to byť pre školy vytvorené podmienky. Jednou zo základných podmienok akejkoľvek reformy vyučovania je podľa Martina Mojžiša to, aby školy mali ponechanú možnosť učiť tak, ako doteraz – a nový spôsob vyučovania nie je nanútený zhora, ale je ponúknutý ako nová alternatíva. Tým, že táto nová alternatíva bude príťažlivejšia, školy, ktoré chcú, po nej určite siahnu.  Nápady na Slovensku sú (Nové školstvo, Konzervatívny inštitút) – škoda, že ani minulá, ani dnešná vláda nevedela tento takmer hotový produkt uviesť do života. Stav reformy v dnešnej podobe úplne zodpovedá tomu, kto dnes školstvu na ministerstve šéfuje – čiže chaos… ale to už je debata mimo fyziky a didaktiky.

Príjemný večer, hoci sme sa aj tak nedozvedeli, ako tá kladka vlastne funguje…

Stano

(Visited 305 times, 1 visits today)

Stalo sa...

10. 4. 1913

V polovici apríla 1913 obhájila na parížskej Sorbonne dizertačnú prácu 'Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti' Helena Turcerová (27) a ako prvá Slovenka na tejto škole bola promovaná za doktorku. Jej práca vyšla v roku 1913 aj tlačou. Neskôr pôsobila na Slovensku v Dolnom Kubine, Kežmarku a Bratislave. Venovala sa prekladateľskej činnosti, preložila 26 väčších prác. Zomrela v roku 1964 v Bratislave.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo