Pár kníh II.

Kniha je skvelý kumpán. Osviežuje. A keďže mám osobne najradšej tie knihy, ktoré mi niekto odporučí, alebo si o nich nájdem nejakú pútavú recenziu, tak tu je pár tipov na diela, ktoré som v poslednej dobe prečítal a niečím ma zaujali…

Historia magistra vitae est. A najlepšie je históriu spoznávať prerozprávanú slovami jej aktérov, zvlášť keď majú dar reči. Platí to aj o peknej knižke Tida J. Gašpara Pamäti II. Tido, tento fascinujúci zjav prvej ČSR, ktorý bol “arbitrom elegantiare” svojej doby, nám vo svojich spomienkach približuje život v Bratislave v 20. a 30. tych rokoch 20. storočia. Pred očami nám defilujú postavy a postavičky z politického ale aj kultúrneho sveta v čase, kedy optimisti typu Janka Smreka a Tida Gašpara “poslovenčovali Bratislavu”. Výborným doplnkom k tomuto dielu je aj Tidova kniha Zlatá fantázia. Živé, pútavé, pekné. Za boľševika bol autor odsúdený na doživotie a v ťažkých žalároch si odsedel 13 rokov. Vnukom Gašpara je ideológ zločineckého SMERu Zala. Nepochopiteľné, že sa z osudov deda tento propagátor chimérnej “sociálne spravodlivej spoločnosti” nepoučil…

Výborným dielom, ktoré som so záujmom zhltol, je Lukášom Krivošíkom spropagovaná kniha Jak katolická církev budovala západní civilizaci od Thomasa E. Woodsa. Autor v prehľadne rozčlenenej publikácii ukazuje, aký vplyv na rôzne oblasti mala (a má) Katolícka cirkev. Kladie si otázku, prečo napr. systematická veda vznikla práve v kresťanskej Európe, a nie napr. v Číne (známej svojimi širokými znalosťami). Túto vec pripisuje blahodarnému vplyvu katolíckych kláštorov, ktoré nielen že po stáročia uchovali starovekú grécku a rímsku tradíciu pred útokmi barbarov, ale ju obohatili o civilizačné prvky kresťanstva. Dozvieme sa tiež mnoho o rozvoji právneho vedomia, zdravotníctva, poľnohospodárstva, technológií či riešení sociálnych problémov cez prizmu katolicizmu. Ale aj napr. o procese s G. Galileim. V časoch mnohokrát brutálnych útokov “sekulárneho sveta” na túto dvetisíc rokov starú inštitúciu môže kniha svojim obsahom a aj obsiahlym poznámkovým aparátom pomocť mnohým hľadajúcim pravdu a objektivitu.

Tí, ktorí majú radi Vesmír a všetky veci okolo, určite ocenia dve naozaj vydarené, výpravné knihy plné najnovších poznatkov:

Prvou je dielo profesora Vojtecha Rušína Slnko naša najbližšia hviezda. Kniha plná nádherných fotiek z pera slovenského astronóma a odborníka na Slnko je zhrnutím všetkého, čo doteraz o našej hviezde – Slnku – vieme. V slovenčine nič podobné doteraz nevyšlo. A aj keď sa autor dopustil pár zbytočných chýb (napr. že Galilei bol exkomunikovaný, čo nie je pravda…) môžem dielo vrelo odporúčať. A čitateľom nemusí byť zrovna astronóm či absolvent matfyzu…

Druhou je nádherná publikácia Astronomie. Velký obrazový průvodce od Marka A. Garlicka. Tak ako Slnko je tiež plná fotografií (napr. z Hubblovho teleskopu…), vizualizácií a textu, ktorého odbornosť človeka neodradí, skôr naopak, a to bez toho, že by sa muselo nejako radikálne zjednodušovať. Cez Zem, jednotlivé planéty, Slnečnú sústavu a Slnko sa presúvame až k najvzdialenejším kútom Vesmíru, čiernym dieram, temnej hmote…Úžasné. Bibliofil môže skákať od blaha…

Keď sme pri “prírode”, nedajú sa nespomenúť dve knihy, ktoré sa venujú najnovším trendom v chémii a technológiách.

Prvou je veľmi pekne urobená kniha poskladaná z mnohých samostatných textov špičkových slovenských vedcov, ktorú zostavili Miroslav Tatarko a Miroslav Balog pod názvom Odhalené tajomstvá chémie. V ohromnom diapazóne záberu chemických vied si môže čitateľ nájsť “to svoje”. Od “surovej anorganiky” moderných skiel, cez “nanozáležitosti” v detekčných systémoch ale aj “nanotechnológiách”, perspektívy organickej či bioorganickej chémie až po nukleové kyseliny a bunkové organely… Je vidieť, že máme na Slovensku šikovných mladých vedcov, ktorí vedia. Druhá vec je tá, prečo zaostávame v porovnaní so svetom v….kadečom.

Druhou je dielko J. Jerza a kol. Rozprávanie o materiáloch a technológiách. Možnosti, ktoré sa dnes ukazujú ešte vo sfére sci fi môžu byť zajtra bežné. Napríklad využitie tavenín ako médií na prenos tepla, ako v knihe (a aj na tomto webe) píše Michal Korenko. Objavný je aj excelentný exkurz K. Fröchlicha do sveta polovodičov a ich radikálnej zmene sveta… A kopec iných, veľmi zaujímavých vecí.

Opäť (už po koľkýkrát!) vyšla famózna Maľovaná abeceda od Janka Smreka. Kto má deti, MUSÍ ich naučiť: “Bľačia ovce za rána, bača pečie barana, babke tečú slinky na kus baraninky“…Aj nové ilustrácie sú vydarené. Radosť túto knižku držať v ruke a recitovať dieťaťu “Išiel Ivo po pivo, točili mu nakrivo. Veľa piva mali, samú penu dali“.

minule som napísal, že Stanislav Rakús má “fascinujúci rozprávačský talent”. No a jeho posledná kniha, Excentrická univerzita, to iba potvrdzuje. Tragikomické príbehy bizarných postavičiek z nechutných rokov komunizmu posplietané svojimi osudmi niekde v Prešove (?) a do toho ruská klasická literatúra… Dobre sa číta, Rakús jeden…Príde mi trochu čudné, že táto kniha sa nedostala do najlepšej desiatky slovenských beletrických diel za rok 2008 v jedinej prestížnej slovenskej literárnej cene – Anasoftlitere. Každý má iný vkus…

10 rokov staré dielo Viliama Klimáčka Váňa Krutov má svojskú, brutálnoklimáčkovskú poetiku. Aj keď sa dej rozvíja v nemenovanom meste nemenovaného štátu, ľahko pochopíme, že sme v Bratislave (Petržalke) v rokoch zúriaceho mečiarizmu, kde štát a mafia sú jedno a ani kultúra nie je iná, ako mizerná, plytká a mafiilahodiaca. Fakt, takto nejako to tu vyzeralo. A takto nejako to tu bude vyzerať, keď rusofilní smeráci a slotovci budú pokračovať vo svojej organizovanozločineckej politike.

A keď sme pri organizovanom zločine, nedá sa neprečítať si brutálnu a (napriek tomu, že sa odohráva na horúcom juhu Talianska) mrazivú knihu Roberta Saviana Gomora. Týpek, nad ktorým po vydaní knihy neapolská comorra, o ktorej praktikách sa tu pojednáva, vyriekla rozsudok smrti, sa musí skrývať. No podarilo sa mu prežiť a opísať spôsoby nadvlády organizovaného zločinu nad spoločnosťou. A je to hrôza (ak je slovo hrôza vôbec dostačujúce). Fabriky na “taliansku módu”, stravebníctvo (hlavne u nás propagované tzv. PPP projekty), drogy, prostitúcia, vraždy, popravy detí a žien… to všetko bez servítky na ústach. Nikoho táto kniha nenechá ľahostajným. Povieme si: veď je to v divokom Neapole, dakde “ďaleko” v Taliansku. Lenže uvedomme si: my máme organizovaný zločin pri moci!

Ľavica nám vládne. Plánovači nám chystajú skvelú budúcnosť. Budeme žiť v spravodlivej spoločnosti, kde nebude rozdielov, nebude chudoby, všetci budú všetko mať a peniaze, toto najhoršie zlo, zaniknú. Toto je od Marxa snom všetkých červených revolucionárov. To že sen už ix krát zlyhal pri ix pokusoch ho dosiahnuť, utopistov nevyrušuje, ako ani tie stámilióny zbytočných obetí. Plánujú nám stále. Práve dnes, keď sa nám ako v neuveriteľnom panoptiku predvádza červenokňažnícka ficovská lúzokracia, je dobré siahnuť po klasike. Každý, kto nechce podľahnúť socialistickým chiméram (a je jedno, či ide o komunizmus či nacionálny socializmus, základ je totožný), by si mal prečítať kľúčové dielo F. A. Hayeka Cesta do otroctví. Nevedno, či je táto, hm, povedzme “biblia pravice a slobody” povinnou literatúrou na VŠ politologických, ktoré sú v hádam každom okresnom meste, no na UK v BA nie. A tak to aj vyzerá. U nás panuje úplná mätež pojmov (holohlaví náckovia sú označovaní za radikálnu pravicu a pritom sú to takí istí “plánovači” ako komunisti…atď…). Dielo nám presvedčivo povie, prečo utópia “spravodlivej a rovnej spoločnosti” NIKDY nemôže byť úspešná, prečo je kolektivizmus prvým krokom k totalite, prečo plánovanie zabije konkurenciu a tým aj príčinlivosť a progres, prečo sa VŽDY tí najhorší v plánovanej spoločnosti dostávajú “hore”… Dozvieme sa mnohé o socialistických koreňoch nacizmu a fašizmu, rodných sestier komunizmu a mnoho iných, presných, podnetných a dejinami overených súvislostí. Každý, kto neverí, že štát má priveľmi zasahovať do našej slobody, by si mal túto knihu z roku 1944 prečítať. A politológovia a ekonómovia by ju mali vedieť naspamäť.

Ako dopadne spoločnosť po šesťdesiatich rokoch brutálnej aplikácie totality postavenej na “vedeckých” základoch marxizmu – leninizmu sa môžeme bez príkras a s presnou analýzou dočítať v asi najsilnejšej knihe, aká sa mi v poslednej dobe dostala do ruky: Kolieska na anjelovi alebo V zemi kde zajtra znamená včera, ktorú v roku 1981 napísal o svojich skúsenostiach z pobytov v Rusku biochemik a prvý ponovembrový minister skolstva, výnimočný profesor Ladislav Kováč. Pôvodne bol text určený priateľom a vyšiel iba ako samizdat. V roku 1991 ho vydal Slovenský spisovateľ. Ak sa do neho človek ponorí, vylezie z neho až na konci s povzdychom: “Ufff, hustééé…” Nevieme nijako zrátať či vyhodnotiť ten morálny zločin, ktorým plánovači komunistického blaha dokaličili životy nielen tým, ktorých zabili, ale predovšetkým tým stámiliónom, ktorí to prežili. Hrôza. Autor tu začína rozvíjať svoj biochemicko – biologicko – psychologicko – spoločenský pohľad na komunizmus, ktorý vyústil do výborného diela Prírodopis komunizmu. Hodnotí ho z pozície jednotlivca, ako ničneznamenajúceho bodu všeriadiacej spoločnosti, ktorej je podriadené osobné šťastie a aj sloboda. A keďže som rusofób, sekne mi do krámu tento Kováčov text z knihy, taký symptomatický: “Veľkoruský šovinizmus, jeho mystická iracionalita, ale i dôsledná rusifikačná politika, ba možno povedať imperialistická politika ZSSR, sú výrazom alebo kompenzáciou ruského komplexu menejcennosti. (1981)”

Plepo

Ďalšie tipy na knihy sú tu: 

Pár kníh X.

Pár kníh IX.

Pár kníh VIII.

Pár kníh VII.

Pár kníh VI.

Pár kníh V.

Pár kníh IV.

Pár kníh III.

Pár kníh II.

Pár kníh.

Pridať komentár

Security Code:

Stalo sa...

26. 9. 1918

T. G. Masaryk a E. Beneš vyhlásili utvorenie 'Dočasnej česko-slovenskej vlády', ktorú tvorili: prof. Tomáš G. Masaryk - predseda vlády a minister financií, Dr. Edvard Beneš - minister zahraničia a vnútra a Dr. Milan Rastislav Štefánik - minister vojny. Vydali aj vyhlásenie o štruktúre a povahe budúceho česko-slovenského štátu. Štefánik sa o tom dozvedel z novín v Tokiu. Bol totiž na ceste k legionárom na Sibír, kde Česi a Slováci bránili dôležitú transsibírsku magistrálu pred Leninovými a Trockého boľševikmi. Tvrdo protestoval proti týmto opatreniam svojich spoločníkov, lebo s viacerými z nich nesúhlasil. Keď sa potom 14. novembra utvorila v Prahe riadna vláda, ktorej členom bol aj Václav Klofáč - minister národnej obrany, Štefánik pochopil, že vo vedení nového štátu sa s ním nepočíta.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo

Kategórie