1. februára 2007 – Svoradov
Ako to v súčasnosti vyzerá s Maďarskom, teda v čase, keď sa my môžeme pýšiť rekordným rastom (ktorý chceme prejesť), sa vo štvrtok 1.2.07 pokúsil zhodnotiť skvelý Zsolty Gál. Vyštudoval v Bratislave a Budapešti, takže nadhľad, ktorý nám pri komentovaní vzájomných vzťahov chýba, je Zsoltyho prvotná výhoda. Okrem mnohých vecí, o ktorých bola reč, iste pravičiara zaujme to, že „pravicový“ Fidesz (EPP), kedysi taká nádej stredoeurópskych antikomunistov, hlása a realizuje ekonomické kroky, za ktoré sa nemusí hanbiť ani Chavez s Ficom. O nacionalistických tliachoch ani nevraviac.
George Virsik či Ladislav Kováč konštatujú, že dokedy sa v maďarčine nezavedie slovo Uhorsko, spoločné približovanie historigrafií, a teda aj národov, bude krívajúce na obe nohy, nevraviac o tom, že moderná latina (v Uhorsku najdlhšie prežívajúci univerzálny jazyk) – angličtina – tiež tento pojem nepozná (aj poľština..). Tu môže tkvieť zdroj problémov. Zo spoločnej naci a komunistickej minulosti môžeme vybrať pár „perličiek“ – rádovo dramatickejšie odstránenie Židov (desiatka Nobelových cien pre maďarských Židov!) ako u nás a zlikvidovanie šľachty, porovnateľné s našim počínaním si „ľudu práce“.
S Maďarskom si máme čo povedať, keď nie o súčasnom marazme, tak o spoločnej histórii. Že to doteraz nevieme a stále sa utápame jedni v posttrianonských bláboloch, druhí v nemravnom panslavizme (panrusizme), je pre 15 miliónov stredoeurópanov iba na škodu. Ako historická hradba voči islamu by sme si zaslúžili pozitívnejšie signály, ako tie súčasné smutné euroľavičiarske, aké nám púšťajú luhári Gyurcsány a Fico. Skutočne podnetný a príjemný večer na Svoradove.
Plepo
Kolínske listy Júliusa Virsika pdf
Slovensko – maďarská koexistencia – pohľad biológa Ladislava Kováča