Krambambuli 2006

16. 11. 2006 – Svoradov
V predvečer 17. novembra sa na Svoradove konal tretí ročník študentskej oslavy Dňa študentov, ktorý je zároveň Dňom boja za slobodu a demokraciu. Ukázalo sa, že nápad spojiť oslavu tohto sviatku s varením Krambambuli je veľmi vhodné a akcia každoročne naberá na popularite aj na kvalite.

Children of the Revolution

Pred tromi rokmi si hŕstka chlapcov na internátnej bunke ŠDĽŠ VBA 1109 uvedomila, že spomedzi všetkých študentských osláv a radovánok by mala mať oslava 17. novembra špeciálne postavenie. Ide totiž o jeden z najväčších dní v modernej slovenskej histórii – 17. novembra 1989 sa odštartovali dni, počas ktorých sme boli v Československu svedkami pádu boľševického teroru. Generácia súčasných vysokoškolských študentov má to šťastie, že si tieto dni pamätá z pohľadu päť-šesť ročných detí. S touto skutočnosťou súvisí niekoľko vecí.

Študenti vedia o nežnej revolúcii a o zmenách s ňou súvisiacich veľmi málo. Generácia „detí revolúcie“ je vychovaná v slobodnom systéme a málo z nich si to naplno uvedomuje, pretože nezažila komunizmus na vlastnej koži. Medzi súčasnými dvadsiatnikmi panuje výrazná ľahostajnosť v postojoch voči blízkej minulosti, nezáujem o históriu, rovnako ako nezáujem o verejné veci. Sme deti postmoderného sveta s jeho typickými charakteristikami – rýchly životný štýl, povrchnosť prijímania informácií, množstvo ponúk, ktoré sú vďaka slobode dostupné, relativizácia hodnôt – preto je naša generácia dezorientovaná, chýba jej angažovanosť, málokto z nás sa môže obrátiť na rodičov, aby im poskytli relevantné informácie (rodičia sú totiž produktom práve postnormalizačnej doby, ktorá vychovávala k ľahostajnosti a pasivite), cítime, že veľa vecí v súčasnom „slobodnom“ systéme nie je dobrých, ale sme schopní s tým nič urobiť, sme často sklamaní a nie je tu nik, kto by nás v našej situácii pochopil.

Oslava 17. novembra vznikla práve s cieľom pripomenúť si tento výnimočný historický zlom, a rovnako si uvedomiť našu úlohu, ktorú v jej historickom kontexte zohrávame. Nemôžeme sa „hrdiť“ tým, ako sme revolúciu prežívali, ale sme jej produktom, sme tvorcami porevolučnej doby. Môžeme na sebe pozorovať všetky príznaky – dobré aj zlé – ktoré sú typické pre deti vyrastajúce v rodiacej sa demokracii. Sme deti zvyknuté na slobodu a nevieme si predstaviť, že by nám ju niekto zobral – sme takpovediac rozmaznaní slobodou.

Avšak je dobré sa raz za rok zastaviť a uvedomiť si, že život v slobode nie je samozrejmosťou a že prvých pár rokov života sme prežili v totalitnom režime. Má zmysel dať oslave tohto sviatku váhu a má zmysel si v tento deň uvedomiť, že sloboda je dôvodom na radosť.

Práve preto sme sa rozhodli povýšiť oslavu 17. novembra nad ostatné študentské oslavy a spojiť ju s rituálnym varením tradičného Krambambuli.

Krambambuli

Krambambuli je varený alkoholický nápoj podobný punču. Do vína sa počas varenia pridáva ovocie, koreniny a najdôležitejšia prísada – alpský rum.

Varenie Krambambuli sme sa naučili v Slovenskom katolíckom akademickom spolku Istropolitan od rakúskych bratov zo spolku Bajuvaria. Bajuvaria varí Krambambuli každoročne začiatkom decembra.

Ku rituálu varenia krambambuli patrí spievanie piesne „Kram-bim-bam-bambuli, krambambuli“ – zatiaľ ju poznáme len v nemčine, ale časom sa podarí hádam vypracovať aj jej slovenskú verziu.

Tohoročná Krambambuli party sa niesla v duchu ľudovej piesne – mali sme harmoniku aj gitaru a spevákov bolo dosť (hviezdili najmä bratia Krauspeovci). Dvanásť litrov chutného krambambuli sa popíjalo do polnoci, potom zábava pokračovala individuálne. Počas večera zneli piesne z Novembra ako „Sľúbili sme si lásku“, ale aj s Revolúciou neodmysliteľne spojené piesne Karla Kryla či Jarka Nohavicu.

Myslím, že tradícia tejto oslavy sa môže natrvalo pridať do každoročného kalendára spolkových osláv pre zimný semester. Stojí za zmienku, že o účasť na akcii prejavil záujem aj šéf bratislavského Univerzitného pastoračného centra Milan Bubák SVD, ktorý sa zúčastnil na prvom ročníku a zafajčil si snami aj originálnu egyptskú vodnú fajku.

Spolková búda na Svoradove je ideálnym miestom na podobné akcie, kde sa spája veselosť a spev so spomienkami na dôležité udalosti našich dejín. Už teraz sa však teším na originál Krambambuli Kneipe vo Viedni.

Vivat, cresceat, floreat, Istropolitan!

Stano

(Visited 51 times, 1 visits today)

Stalo sa...

24. 9. 1665

Palatín František Vešeléni a arcibiskup Juraj Selepčéni slávnostne položili prvý základný kameň modernej protitureckej pevnosti nazvanej podľa cisára Leopolda I. Leopoldov. Stala sa náhradou za Turkami obsadené Nové Zámky. Pevnosť mala šesťuholníkový hviezdicový pôdorys s mohutnými bastiónmi. Moderná pevnosť však v protitureckých bojoch už nezohrala veľkú rolu, nakoľko po porážke pri Viedni v roku 1683 sa Turci z územia Uhorska začali sťahovať

Prihlásenie


Zabudnuté heslo