DIABLOVA PRÁCA Tomáša Zálešáka

V mimoriadne mrazivý štvrtkový večer, 2.2.2006 sme sa opäť stretli v našej spolkovej búde na Svoradove. Tentoraz, pri prednáške politóga Tomáša Zálešáka o jeho novej knihe s priliehavým názvom Diablova práca, s podtitulom Úvahy o totalitarizme. Tomáš, prednášajúci politológiu na Trnavskej univerzite, a zároveň poradca predsedu NR SR pre zahraničie, začal veľmi desivými číslami: milión sem – milión tam, nie, nebola reč o peniazoch, počítali sme ľudské obete vojen a totalitných režimov 20. storočia. 

Storočie „megazabíjania“, ako ho pomenoval Zbygniev Brzezinsky, si v nezmyselných svetových vojnách a regionálnych konfliktoch, vyžiadalo 87 miliónov obetí. Dych sa nám zastavoval, no nasledovali ešte vyššie cifry, o politicky motivovaných masakroch totalitných režimov, 175 miliónov obetí nacizmu, fašizmu a komunizmu. Ich vodcovia, títo „geniálni“ šialenci, doslova sluhovia Diablovi, v mene ideológie spôsobili nevýslovné utrpenie, pustošenie a zabíjanie. Hitler, ktorého celý svet považuje za najväčšie zviera v dejinách, so svojim 17 miliónovým kontom medzi nimi nijako nevynikal, jeho pričinením zahynuli hlavne Židia, Cigáni, Poliaci a Sovieti, počet detských obetí tiež vyjadrovalo to číslo so šiestimi nulami na konci. Komunizmus, u nás tak tolerovaný, zobral životy vyše 60 miliónom. Sovietsky tridsať a čínsky tiež. Lenin, počas svojej relatívne krátkej vlády stihol šesť až osem, Stalin však povraždil odhadom 22 – 25 miliónov svojich občanov. Gulagy, hladomor, genocída budú svetové dejiny ťažiť až do konca. Mao Ce- Tung, ktorého socha v Pekingu vystretou rukou objednáva päť pív (aspoň tak to dnes koluje po Číne), je pamätníkom najzbesilejšieho diktátora histórie, 30 miliónov ľudských životov ,vyhaslo hlavne počas „kultúrnej revolúcie“ a medzi príslušníkmi Kuomintangu. V minulom storočí tak bolo vyvraždených viac obetí, ako počas celých dovtedajších dejín spolu.

Tomáš vo svojej knihe poskytuje nový uhol pohľadu na totalitarizmus, analyzuje ho ako súčasť modernity, produkt moderného sveta a „istý druh náhradného náboženstva“ (Ersatz Religion). To nastupuje tam, kde sa tradičné vzorce viery rozpadávajú. Ich náhrady predstavujú rôzne fanatické ideológie, ale predsa len, v základoch je ich štruktúra budovaná podobne. Každý totalitný režim sa zakladá na psychológii más, na jej vytvorenie v konkrétnom čase a priestore, však musia existovať podmienky odcudzenia, ktoré vedú k vzniku vodcovských hnutí, vyúsťujúcich do globálnych ideologických systémov. Dnes môžeme pozorovať len ich, snáď doznievajúce, rezíduá na Kube, v Severnej Kórei a „mačkopsa“ komunistického kapitalizmu v Číne. Politológovia vidia možný problém v stúpajúcom počte svetovej populácie, pri ktorom vzniká nevzdelaná, pologramotná vrstva obyvateľstva. Tá je za pomoci vyspelej informačnej techniky prostredníctvom mediálneho vplyvu ľahko manipulovateľná, akoby po manipulácii túžila. Fenoménom dnešného sveta je však náboženský fundamentalizmus, nejde o druh vyznania, ale o vyvíjanú aktivitu. Zďaleka nie je len islamským špecifikom, nie je voči nemu imúnne ani kresťanstvo. Náboženstvo je antropologickou konštantou (nikto z nás nesúhlasí s K. Marxom, ktorý ho považoval len za prechodné obdobie ľudskej evolúcie), človek vo svojej prirodzenosti hľadá Boha. V každej konfesii môžeme pozorovať isté patologické javy, vyplývajúce z jej gnoistickej štruktúry a imanentizmu. Imanentizmus, akési hranie sa na Boha, podľa ktorého svet možno pretvoriť na nebo politickým a mocenským postupom. Tieto javy sú spojené so zúfalosťou ľudí. Diabol nás privedie do zúfalstva, a potom nás presvedčí, aby sme svet pretvorili na toto zúfalstvo, aby sme falzifikovali dobro. Musíme sa jednoducho zmieriť s nedokonalosťou sveta, akceptovať ju pre jej hlbší zmysel, umožňuje napredovanie, ktoré nemožno dosiahnuť skratkou. Je to tá „úzka cesta“ z Písma, často tŕnistá, ktorú si pre život musíme vybrať, len ona totiž vedie ku spáse. Sny o uskutočnení dokonalého sveta revolučnou akciou obsahujú arogantné bludy, preceňujú človeka, ktorý má byť sám sebe Bohom , a zároveň ho zatracujú pre neschopnosť splniť túto úlohu. Pri tomto konštatovaní Tomáš ukončil svoju prednášku, a poskytol priestor pre naše zvedavé otázky o nebezpečenstve jadrového Iránu, komunizme na Slovensku, demokratizácii islamských krajín, Putinovej „prosovietskej“ politike a iných témach s otvoreným koncom. Aj taký bol štvrtkový večer na Svoradove.

Jano K.