Národné stereotypy

Stereotypom je to, čo bráni slobodnému rozletu mysle pri utváraní si nových, časom ešte neobrúsených alternatív a inovácií. Stereotypy v nás konzervujú spiatočníctvo, regres a sú ničím iným, len kopou predsudkov, pod ktorou sa v hnilobe rozkladá hynúci duch osvietenstva a progresu. Ak sú stereotypy v tom najabstraktnejšom pojme chápané skôr negatívne, naproti tomu tzv. národné stereotypy, zakorenené buď priamo v myslení samotného národa vo forme autostereotypov alebo v hodnotiacich postojoch iných národov v relácii k inému národu (heterostereotypy), sú neraz pozitívne pre svoju reflexiu neopakovateľných, jedinečných čŕt charakterizujúcich poznateľnosť a „typickosť “ toho-ktorého národa.
Vo štvrtok 12.5.2005 sa na Svoradove v priestoroch Slovenského katolíckeho akademického spolku Istropolitan rozprúdila živá, názorovo pestrá diskusia na tému „Národné stereotypy“ s podtitulom „Slováci a Maďari v rozmedzí 200 až 250 rokov“, ktorú nám v rámci svojej historickej prednášky filigránsky odprezentoval odborne zdatný spolkový brat Medveď – človek skutočne znalý svojho remesla, neúnavný bádateľ detailov minulosti.

 

Ako nás – Slovákov vlastne poznačil zrub času? V historických prácach od 17. do 20.storočia sa v rámci pokusov o generalizáciu psychologickej charakteristiky národa vykryštalizovali o Slovákoch tieto základné atribúty: „Slovák je idealista z hôr, smilko žijúci ďaleko od sveta, spätý s prírodou, veselší, živší s energickou výbušnosťou prírodného človeka, poroba preň nie je trestom, lež vôľou Božou a navyše hoc surový vo zvykoch, predsa nábožný bez pomsty voči vrchnosti, pred ktorou ohýbal svoj ubolený, zbitý chrbát“. Ak sa prizmou moderných čias pozeráme na tento výpočet lyricky nadnesených právd o spoločenskom statuse našich predkov-rodákov, určite nám k blízkosti a uznaniu týchto historických faktov hatí cestu poznanie nášho dnešného stavu – našej slovenskej reality 21.storočia. Hustou telekomunikačnou sieťou mobilných operátorov pretkané regióny našej malebnej zeme, hypermarkety, preteky v priemyselnom „automobilovom zbrojení“, kozmopolitizmus a multikulturalizmus hlavného mesta, americké hamburgery, POLUS-y a AUPARK-y…. ani náznak modrín po päťadvadsiatich paliciach zemepána, či obrazy nejakej „prírodnosti“. Je to však správny vývoj spoločenského, svetského poriadku. Nehľadajme paralely medzi tým, čo sme prežili a tým, čo žijeme na palete dvoch dobovo odlišných kontextov. Vtedy národ trpel, aby mohol prejsť prerodom a vykliesnil tak cestu, aby dnešní Slováci netrpeli pod podobným, či dokonca tým istým bremenom stereotypu.

Zaujímavé však je, že historické postrehy vnímania nášho národa sa zhodujú ešte v jednej dôležitej faktickej skutočnosti. Alkoholizmus. Bol, je a asi ešte aj ostane národným športom či akousi rituálnou reflexiou na prežívanie chvíľ smútku, bolestí ale i radostí z opojných víťazstiev a úspechov. Pijeme vždy a všade, kedy je to príhodné, či sme veselí, alebo smútime, či sa moríme v prehrách, alebo ohrievame stupienok víťazov. Dôvod k poháriku sa vždy nájde.

V priebehu dejín sa určovanie atribútov slovenskej mentality najčastejšie spájalo ako protipól k maďarskej národnej väčšine. Je zaujímavé, že s bratmi Čechmi sme dlho netvorili takmer nijakú komparatívnu dvojicu. „Dvojkoľajnosť“ psychických mentalít oboch národov – slovenského aj maďarského sa determinovala ich vzájomnou koreláciou v podmienkach veľkého Uhorska. Hoci takmer úplne nulová jazyková spriaznenosť, predsa však temer tisícročná prítomnosť mocnej ruky maďarského panstva hlboko ovplyvnila vzájomné chápanie oboch národov a ich následné vekmi dlho konzervované typizovanie. Zatiaľ, čo Slovák bol človek pracovitý, usilovný, hoc menej čistotný so sklonom k počtom veľmi plodnému potomstvu (tzv. Fortpflanzungskraft), s prevažujúcim konfesionálnym prvkom; naproti tomu ateistický či len vlažne veriaci, svetácky Maďar si užíval život a sladkosť svetskej rozkoše. V očiach maďarského národa sa zakonzervoval jednoliaty názor, ktorý podsúva a zosiluje komplex našej menejcennosti. Priveľmi častým a charakteristickým je aj jav, podľa ktorého si my – Slováci o svojich národných stereotypoch, ako je pracovitosť a usilovnosť, myslíme len samé pozitíva, zatiaľ čo u okolitého ekonomicky vyspelejšieho sveta sú naše stereotypy vnímané skôr v negatívnom svetle.

Dejiny vypovedali už nejedno svedectvo o tom, že národné stereotypy existujú dovtedy, pokiaľ ich sám dotknutý národ nezačne potláčať. My, Slováci, sme chvála Pánu Bohu vyplienili fenomén chudoby i povery o akejsi divokosti „prírodných kreatúr“, no apriórne v nás stále akosi prežívajú a dotlievajú pozostatky afinity k područníctvu a podriadenosti zvlášť k politickej vrchnosti. Málo sa búrime, sme poslušní politickej garnitúre, bez slov znášame bremená ekonomicky bolestných reforiem, sme úplné vlažní k spoločnosť dezintegrujúcim krokom populistickej ľavice, euroústavu prijímame s takmer najväčšou podporou občianskej spoločnosti bez väčších škrupúľ a to aj napriek tomu, že v nej nie je zmienka o tom, čo náš národný stereotyp formovalo v priebehu celých dejín – Boh.

Sme v prerode a svoj stereotyp vystavujeme vplyvom nových podnetov zvonku. Ako sa však ukazuje, nie vždy je opúštanie niektorých národných stereotypov osožné,zvlášť tých, ktoré vplývajú na spoločnosť „nespiatočnícky“, „neregresne“. Aj o tom bol štvrtkový večer na Svoradove.

Andrej Zeher

(Visited 354 times, 1 visits today)

Stalo sa...

19. 1. 1948

V Martine zomrel prozaik, literárny historik a kritik, jazykovedec, publicista, redaktor, doživotný správca Matice slovenskej, univerzitný profesor Jozef Škultéty. Narodil sa 25. novembra 1853 v Potoku. Za národnú a politickú činnosť, v ktorej obhajoval svojbytnosť slovenského národa, bol perzekvovaný. Národné noviny redigoval 38 rokov, Slovenské pohľady 26 rokov. Stručný výber z jeho veľkého diela obsahuje sedem obsiahlych zväzkov. Bol členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností.

19. 1. 1949

Prezident Gottwald prijal delegáciu katolíckych biskupov (Matocha, Trochta, Nécsey), ktorí mu predložili desaťbodové memorandum o krivdách voči katolíckej Cirkvi.

19. 1. 1993

Slovenská republika, ktorú hneď po vyhlásení samostatnosti uznalo 91 štátov, bola na odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN prijatá do Organizácie spojených národov ako jej 180. členský štát.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo