Slovenský katolícky akademický spolok Istropolitan

Pred rokom sa v Hustopečiach stretli iba dva spolky – Istropolitan a Pragensis. Tento rok k nám pribudli aj rakúski karteloví bratia zo spolku Nordmark z Hohenau. Po ubytovaní a organizačných pokynoch sme sa presunuli do útulnej pivničky, kde začala slávnostná pitka. Začali sme zostra – prvý pohár vínka či burčiaku, skvelé predjedlo a koštovka vín. Domáci pán vincúr Jindro bol famózny, jeho vínka ešte famóznejšie. Karteloví bratia si medzi sebou aj zasúťažili. Disciplínou bolo naťahovanie vína do „koštýře“. Niektorí spolkoví i karteloví bratia ukázali, že ich pľúca nie sú orgánom, ktorý funguje na plné obrátky. Niektoré výkony však boli hodné obdivu. Po koštovke sa rozprúdila milá zábava. Poháre vína boli prekladané priateľskými rozhovormi i spevom piesní. Treba neskromne povedať, že my, Istropolitanci, sme v ňom boli najlepší, najmä brat Martin vynikal. Spolu s Pragensisom sme si zaspievali aj bývalú československú hymnu. Spôsobili sme im aj mierny šok, keď sme zanôtili i tretiu strofu našej hymny. Došlo i na spolkové tradície, keď po opustení knajpy, boli Rastymu a Nikeforovi ukoristené dekle, ktoré musel Rasty vykúpiť troma flašami vína. Skvelá zábava skončila niekoľko minút po polnoci. Spolkoví bratia sa ešte na chvíľu vybrali v ústrety hustopečskému nočnému životu… ale skutočne len na chvíľu. 

A teraz tú našu: …a kerá nemá frajíra… 

Nikefor