Čítačka hry R. Slobodu „Vojna s malým Holandskom“

7. mája 2003 – Albertova strecha
V stredu 7. mája sme sa stretli v príjemnom byte brata Vzora na Moyzesovej 1 pri pokračovaní tradičných literárnych večierkov. Tentoraz sme sa podujali na úplne netradičnú vec: prečítanie nikdy nehranej divadelnej hry Ruda Slobodu „Vojna s malým Holandskom“, ktorú napísal v roku 1965 a vyšla v Slovenských pohľadoch.
Druhé dejstvo tohto famózneho textu vyšlo tento rok vo výbere z diela barda slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia, ktoré vydalo vydavateľstvo Tatran. Po nie jednoduchom hľadaní pôvodného vydania z roku 65 sa nám nakoniec podarilo získať celý text. Treba pripomenúť aj veľkú ochotu milej a peknej pani zo Slovenského spisovateľa, ktorá má na starosti Pohľady. Pred samotným čítaním nás potešila správa, že nás pozdravuje pani Zita Furková, herečka a dlhoročná obdivovateľka Slobodovho diela. Vraj ani ona sama netušila, že niekedy takáto hra bola napísaná. Na rad prišlo rozdelenie úloh. Nikefor bol vrah, Lukáš rukojemník, Vzor kráľ, Peter arcibiskup, Patrik minister kultúry, Petra žena, ja vojak II, z ktorého sa stal minister obrany a nakoniec prezident Holandska atď… Počas hry sme niekoľko krát vybuchli salvami smiechu (keď minister kultúry informuje o kúpe štyroch obrazov, alebo keď kráľ vyhodí Jolanu z okna, ktorá sa vzápätí vracia na scénu a pri mnohých ďalších pasážach). Obe dejstvá trvali cca 2 naozaj veselé hodinky. Po skončení „predstavenia“ sme dojedli výbornú cesnakovú pomazánku domácej pani Veroniky a vypočuli Fridrichovu nesmrteľnú reč „na trati s Bukurešti do Budapešti“. Nielen za seba musím konštatovať, že celý večer bol jedným z najkrajších kultúrnych zážitkov roku 2003. 

Plepo X

(Visited 49 times, 1 visits today)

Stalo sa...

25. 6. 1932

V Trenčianskych Tepliciach sa v dňoch 25. a 26. 6. 1932 konal Kongres mladej slovenskej generácie. Zúčastnilo sa na ňom asi päťsto osôb z celého spektra politických strán a ideologických zameraní. V intenzívnych debatách o stave Slovenska prejavila väčšina prítomných nespokojnosť s vládnym režimom, dožadovala sa rešpektovania demokratických zásad a etických noriem v politike a jednohlasne vyslovila presvedčenie, že Slováci sú samobytný národ, ktorý má právo na politickú, kultúrnu i hospodársku autonómiu v zmysle federatívneho usporiadania spoločného štátu s českým národom.

Prihlásenie


Zabudnuté heslo